Z histórie orientálneho tanca

Orientálny tanec pochádza z rituálnych tancov najstarších vyspelých kultúr, ktoré pestovali kult ženskej bohyne plodnosti. V rôznych kútoch sveta bol súčasťou náboženských obradov a chrámových slávností . Napr. u starých Sumerov tancovali kňažky posvätný tanec pri uctievaní bohyne Ištar. Krúživými a chvejivými pohybmi zdôrazňovali prvotné ženské znaky ako symboly plodnosti. Podobný rituálny význam mal aj tanec rodičiek.
Pramene prinášaj ú rôzne informácie o tom, kedy a kde presne tanec vznikol. Korene tohto tanca môžeme hľadať už v dobách antiky. Kult úrody a hojnosti bol oddávna spojený s menami veľkých bohýň jako Venuša, Afrodita či Ceres. Ľudstvo verilo, že úroda, plodnosť a život bez živelných pohrôm je spojený práve s týmito veľkými matkami – bohyňami. Samotný život tak bol spojený s čistou krásou ženského tela. Preto v starých prameňoch môžeme nájsť zmienky o tom, že dievčatá v rôzných kútoch sveta (Stredný východ, západná Ázia, Grécko, Cyprus, Egypt či severná Afrika) mohli byť posielané do chrámov a tam tancovať so zvláštnym dôrazom na brucho, ako symbol plodnosti. Napríklad v Egypte je aj dnes tradíciou pozývať k svadobnému obradu brušnú tanečnicu a robiť fotografie rúk manželov na jej bruchu. To dokladá aj fakt, že brušný tanec mohol vzniknúť v Afrike ako tanec rodičiek. Ženy primitívnych kmeňov tancovali spolu s rodičkou a pomohli jej tak dosiahnuť hladký pôrod. Zdravotné účinky brušného tanca sú teda neprekonateľné. Správnym predvádzaním cvikov je možné aj dosiahnuť úspešné otehotnenie tam, kde bežné metódy zlyhali, pretože pri tanci dochádza k vnútornej stimulácii orgánov. Preto je brušný tanec stále viac vyhľadávanejší ako terapia duševná i fyzická.

Orientálny tanec v dnešnej podobe

V západnej Európe sa rozšíril v 70. rokoch 20. storočia pod názvom "brušný tanec". Nie je to číro fyzická demonštrácia ženského pohlavia, naopak má hlbší duchovný rozmer. Ženy ho tancujú pre pozitívne účinky na zdravie a krásu. Obsahuje tanečné prvky viacerých prastarých kultúr Indie, západnej Ázie a severnej Afriky. Jemnými pohybmi všetkých častí tela vyjadruje rešpekt k telu ako k dielu stvorenia a chrámu duše.
Len máloktorý tanec v sebe ukrýva prvky toľkých rozmanitých kultúr, zvykov a tradícií ako práve orientálny brušný tanec. Preto aj jednotný názov nie je celkom presný. Stretávame sa tu totiž s prvkami španielskeho, indického i perzského tanca, a tak sú často používané rôzne názvy – východný, brušný či orientálny tanec. V stredoveku sa vďaka kočovníkom pochádzajúcim z Indie tanec rozšíril po celej Európe. To, čo je pre Američana tanec brušný je pre Francúza "dance du ventre", pre Gréka "cifte telli", pre Turka "rakkase", alebo "raks sharki" pre Egypťana. Názov však určite nie je to nejdôležitejšie, vždy sa v tanci snúbia ladné pohyby s radosťou a krásou, teda s tým, čo robí človeka šťastným. Tento tanec dáva človeku priestor, umožňuje veľké množstvo improvizácie, nových prvkov, a to ho robí zvláštnym, jedinečným a neporovnateľným s "bežným" tancom.
Orientálny brušný tanec sa skladá s niekoľkých základných figúr, ktoré väčšinou tvoria "kostru" tanca. Je samozrejmé, že tieto figúry musia byť choreograficky spracované tak, aby na seba plynule nadväzovali a tvorili jeden tanečný celok. Záleží na tom, či tancujete na hudbu pomalú alebo svižnejšiu. Samozrejme veľmi dôležitý je rytmus, ktorý tomuto tancu dodáva bubienok či bubienky. Nie je dôležitá iba choreografia tanca, ale ak by tomuto tancu chýbala osobitosť, nebol by ničím iným ako odcvičeným vystúpením. Práve preto je orientálny tanec tak krásny a uchvacuje po celé stáročia. Tanec pomáha fyzicky i psychicky, stačí len prekonať neľahké začiatky, pretože netrénované telo často zo začiatku protestuje, ale pri odbornom vedení je výsledný tanec nádherný a uchvacujúci. Základné figúry, ktoré môžete v tanci použiť sú krúženie panvou, potom osmičky panvou, krúženie hrudníkom a hlavou, vlnenie celým telom.
V Turecku sa dosť často využíva kontakt očí, v Indii sú pohyby výrazne pomalšie s upútaním pozornosti na veľmi dokonalé techniky "krútenia" rukou či nohou, akúsi ozdobnosť prejavu. Libanonské tance sú veľmi živé a priestorové, Egyptské majú typické ruky á la Kleopatra, americký štýl je v spojení brušných tancov s jogou a tým aj viac kľudnejší. "Živšie" osoby nemusí "chytiť za srdce" a môžu sa na hodine aj nudiť. Častokrát sa do tancov vkladajú polynézske prvky, typicky ázijské a africké pohyby.

Kostýmy

Rôznorodosť východného tanca sa prejavuje aj v kostýmoch. Pre gréckych tanečníkov boli typické žlté, zelené či červené kostýmy, doplnené drobnými hudobnými nástrojmi, klasický perzský kroj je charakterizovaný dlhým kabátcom s dlhými rukávmi. Pre Blízky aj Stredný východ sú typické taktiež určité druhy nohavíc. Zatiaľ čo perzské sú úzke a volné pri členkoch, pravé turecké "hárem" nohavice sú bohato nariasené a podobrané tesne pri členkoch. Pre obidva štýly sú typické jasné farby, perzské sú charakteristické kvetovaným, ozdobným dekorom, turecké zase skôr prúžkom. Kostým dodá tancu nádherný lesk. Cinkot drobných peniažkov či perličiek zase neopakovateľný zážitok pri každom pohybe tela.

Tradícia

Podľa dávnych tradícií sa brušný tanec tancuje naboso. Dôvod je prostý: len tak je možné bezprostredné spojenie s Matkou zem. Brušný tanec vyrástol na tradícii východnej hudby. Aj keď dnešní tanečníci samozrejme používajú hudbu s prvkami západnej kultúry, rytmus hudby blízkeho a stredného východu je dominantný. Zatiaľ čo totiž západná hudba vychádza z rytmu a pravidelnosti, východná hudba je „slobodnejšia“, dávajúca väčší priestor nielen hudobníkom, ale predovšetkým tanečníkom. Tradične sú pri tanci používané rôzne drobné nástroje, ako určitý dodatok k hudbe či len ako jediný doprovod. Typickým nástrojom sa tak stali drobné činelky, umiestnené na prostredníčku a palci, ako ich poznáme napríklad zo španielskych tancov. Typické pre brušné tance je používanie rozmanitých pomôcok, počínajúc šatkami, závojmi, sviečkami, mečmi a živými hadmi končiac. Tieto rekvizity mali pôsobiť svojou magickou silou, napr. had je symbolom mužského i ženského pohlavia, navyše aj zjete hadí chvost, stanete se nesmrteľnými…
Krása tela
Orientálny brušný tanec je jedinečným nástrojom pre formovanie ženského tela, s dôrazom na brušné svalstvo, ale aj bedrá a hrudník. Tanec je charakteristický kľudnými, plynulými a predovšetkým zmyselnými pohybmi, ktoré sú striedané rytmickým trasením (šimi). Kým západné tance sú zamerané skôr na kroky a sú všeobecne považované za spoločenskú udalosť, východné tance kladú dôraz predovšetkým na svaly a tanec samotný je skôr rituálom. V tradičnom brušnom tanci nie je nikdy koleno umiestnené vyššie ako bedro, bežné je striedanie rôznych pozícií, vrátane tanca pri sede na zemi.

Prečo práve orientálny tanec

Primeraná telesná aktivita uvoľňuje endorfíny - hormóny radosti, zvyšuje pocit energie, vytrvalosť, svalovú silu a pružnosť, znižuje účinky stresu a riziko chorôb, posiluje srdce, zvyšuje kapacitu pľúc, uľahčuje trávenie, zlepšuje náladu, spánok a sebadôveru, uvoľňuje kĺby. Uvoľňuje blokády a napätie v oblasti panvy, odstraňuje bolesti chrbta. Pomáha riešiť menštruačné problémy a neplodnosť a tiež lepšie preklenúť obdobie klimaktéria, Spevňuje svalstvo panvy a panvového dna, čím skvalitňuje sexuálny život ženy.
Brušný tanec posiluje hlavne sebavedomie. Ženy, ktoré sa nevedia vysporiadať so svojou ženskosťou a erotikou, ktoré trpia pocitmi menejcennosti, nájdu pomocou tanca cestu k zdravému pomeru k sebe a svojmu telu. Naučia sa vyvinúť si pozitívny telesný pocit a prekonať zábrany. Brušný tanec posilňuje osobnosť, odbúrava pochybnosti o sebe a učí akceptovať svoje telo a považovať ho za krásne.

Terapeutické účinky tanca

• Uvoľňuje stuhnuté svalstvo, kŕče a bloky spôsobené stresom

• Koriguje nesprávne držanie tela, zlepšuje pohyblivosť kĺbov a stav chrbtice posilnením brušného a chrbtového svalstva

• Vlnením bruška masíruje vnútorné orgány a stimuluje žľazy s vnútornou sekréciou(stabilizácia hormonálneho systému)

• Spevňuje panvové dno, predchádza inkontinencii, upravuje menštruačné a klimakterické ťažkosti a pomáha pri liečbe neplodnosti

• Prináša radosť z pohybu a vlastného tela, spôsobuje výrazný pocit eufórie

• Pomáha prekonávať depresie, psychické napätie, stres, sebapodceňovanie

• Vracia prirodzenú ženskosť ženám, ktoré v bežnom živote suplujú mužskú úlohu napr. v pracovnej a ekonomickej oblasti

• Hodí sa pre ženy každého veku nezávisle od postavy a talentu

• Uvoľňuje emocionálne napätie zo záporných a potláčaných pocitov

• Prináša pocit šťastia a živelnú radosť z pohybu

• Naučí ženu poznať, ovládať a akceptovať vlastné telo

• Zlepšuje jej sebahodnotenie aj vzťahy k iným ľuďom

• Netancuje sa podľa predpísanej šablóny, je to nekonečný prúd improvizovaných kombinácií daných prvkov, žene dáva možnosť tvoriť a vyjadrovať to, čo práve prežíva

Ak chcete poznať podrobnejšiu históriu - k stiahnutiu tu: